Moje detstvo bolo jedna veľká katastrofa, otec alkoholik, veľa bezsenných nocí, keď naozaj vyvádzal, aj keď inak sa o nás starali vzorne. V 18 som spoznala fajn chlapca a z domu odišla. Bohužiaľ sme sa po necelých dvoch rokoch rozišli. Zamilovala som sa a odišla. Ďalší vzťah trval celých 6 rokov, ale partner bol nezodpovedný. A potom som spoznala manžela. Skvelý chlap, ktorý je veľmi pracovitý, zodpovedný, tolerantný, ale rád sa napije. Nie, nerobí žiadne scény, ale tým, že som si alkoholizmom prešla so svojím otcom, mám naň ťažkú alergiu. Viac ako 20 rokov som to ťažko skúmala, až sa stalo čo sa stať asi muselo, spoznala som abstinenta. Strašne som sa zamilovala, ale ako sa hovorí-vymenila by som 80% za 20%.

Síce abstinent, ale naozaj neskutočný sukar. Neverím, že vo svojom veku az toľkých žien nestretol žiadnu, ktorú by si vzal. Asi som to nemala robiť, som si toho vedoma. Môj problém totiž spočíva v tom, že som stále vydatá, ale s ním sa nepravidelne stykam. 1000x ma odkopol, tak si kladem otázku, prečo mu poriad davam dalšie šancie. Nechápem to. Viem, že sa správam zle. Som si veľmi dobre vedomá a tých pár ľudí, čo to vidí mi to hovorí neustále- len ma využíva, keď sa mu to práve hodí.

Správa sa ku mne ako hulvať. Neviem, ako mu ešte vysvetliť, že sa len obyčajne bojím, veď je jedna zoznamka vedľa druhej, stále nejaké „kamarátky“. Vyčíta mi, že keby som sa rozviedla, sme spolu, ostatní mi tukajú na čelo. To ma potom ignoroval dovtedy, kým ho dotyčná prestala baviť. Manžel nič netuší. Deti máme veľké, v podstate sme len spolubývajúci. Poslednou dobou mám pocit, že pije viac a viac, prosila som ho, nech prestane, ale on si problém s alkoholom nechce priznať. Inak je to naozaj miliónový chlap-uvarí, upratá, pomôže. Som nešťastná. Ale bojím sa akejkoľvek zmeny. A skvelých chlapov je ako šafranu.